Trpíme viac v našich predstavách ako v skutočnosti.
Seneca
Ťažký je ten náš život. A teraz sme ešte mali aj koronu. „Celé zle!“ počúvame bežne. To je nespravodlivé a tamto niečo zase nefunguje. A čo sme komu urobili, že práve my? Určite poznáte tieto vyjadrenia. Či už z okolia, alebo takto rozmýšlame sami.
Umiera nám niekto? Sme na pokraji chudoby? Máme vážnu chorobu? Nemáme kde bývať? Ide o život?
Ak na ktorúkoľvek z otázok vyššie odpovedáme NIE, skutočne trpíme? Nie je to náhodou tak, že iba máme v hlavách nastavený ideál stopercentného komfortu a keď nám ho nabúra, sme z toho hotoví a trpíme? Väčšinou sú to maličkosti, ale tieto maličkosti narastú na „veličkosti“ a neriešiteľný problém, ktorý nám spôsobuje naše pseudoutrpenie. Či sa nám to páči alebo nie, je to tak.
Neviem ako Vy, ale ja sa teším, že môžem riešiť maličkosti a dúfať, že neprídu veľké problémy resp. reálne utrpenie. Nech sa nám darí!
Prečo som si vybral tento citát?
Väčšina ľudí, ktorých stretávam a k nim keď pripočítam občasné poblúdenie na sociálne siete a čítanie komentárov, majú v drvivej väčšine problém. Prečo je, čo je, prečo nie je, čo chcem a majú pocit, že sa ide zrútiť svet. Lebo pani doktorka zrovna zajtra neordinuje. Lebo meškal bus 5 minút. Lebo som kúpil niečo o euro drahšie a ako je to možné, že ine je lacnejšie.
Nadnesme sa nad to a uvidíme, že v realite toto s utrpením nemá nič spoločné. A tvárime sa, že hej. Preto citát aj po stáročiach sedí ako riť na šerbel.
We suffer more in our imagination than in reality.
Seneca
